Vzdelávanie v rozvojových krajinách

Vzdelanie je pre nás samozrejmosťou. Naše deti sa tešia na prázdniny, sťažujú sa na domáce úlohy a prísnych učiteľov. Nikomu ani na um nepríde, že vzdelanie je pre veľa ľudí v rozvojových krajinách nedosiahnuteľné. Mnoho rodín tu nemá peniaze na to, aby poslali svoje deti do školy. Iní o tom ani neuvažujú, potrebujú deti doma, aby pracovali.

Nedostatok financií v štátnom rozpočte je hlavnou prekážkou rozvoja vzdelávania a povinnej školskej dochádzky, ako je to bežné v európskych krajinách. Mnoho rozvojových krajín je extrémne zadlžených a veľkú časť svojich príjmov vydáva na zbrojenie. O prioritách štátneho rozpočtu rozhodujú skorumpovaní štátni úradníci, ktorí si rozdeľujú lukratívne štátne zákazky. Chudobní obyvatelia si musia platiť aj základné vzdelanie. Už cena povinnej školskej uniformy je pre niektoré rodiny neprekonateľnou prekážkou.

Platená školská dochádzka je hlavným dôvodom toho, že mnohé deti nemôžu chodiť do školy a musia pracovať. Najviac ich pracuje v poľnohospodárstve. Podľa posledných štatistík Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na svete pracuje viac ako 200 miliónov detí, z toho 165 miliónov je vo veku medzi 5 a 14 rokmi. Tieto deti sa v dospelosti stávajú negramotnou a nekvalifikovanou pracovnou silou bez možnosti ďalej sa rozvíjať a uplatniť svoj osobný potenciál.

Keď porovnávame možnosti prístupu ku vzdelaniu, tak situácia v rozvojových krajinách je výrazne horšia pre ženy než pre mužov. Ženy častokrát nosia celý deň vodu alebo pracujú na poli. Prirodzene nemajú čas na vzdelanie. Ak má rodina nejaké peniaze, tak vzdelanie umožní skôr chlapcovi než dievčaťu.

Základným predpokladom zlepšenia životnej úrovne obyvateľstva v rozvojových krajinách je však práve vzdelanie. Iba vzdelaný človek má šance na účasť v občianskom a politickom živote krajiny. Vzdelanie je kľúčom k rozvoju krajiny.