Dievčenské školy

Nie je čas opäť sa vrátiť k základom bytia a žitia?
Máme skupiny detí, ktoré nikdy nevideli svojich rodičov pracovať. Strašné,ale pravdivé konštatovanie. Tie detičky ale nemôžu za to, kde sa narodili. Ani my nemáme žiadnu zásluhu na tom, že sme sa narodili pracujúcim rodičom. Máme rozdielne štartovacie dráhy.
To čo my vieme od malička, čo vidíme od ranného detstva- to niekomu nebolo dopriate. Poďme vzdelávať! Nie len akože, ale naozaj. Naučme ich:

• Základom hygieny pre seba a svoje okolie- možno to do budúcne prenesú na deti
• Základom varenia- každý má rád jedlo- naučme ich variť, piecť, pripraviť pohostenie, naučme ich kultúre stolovania.
• Naučme ich dopestovať si základné potraviny- zemiaky, kapustu.
• Naučme ich chovať zvieratká- veď len taká jedna kravička, alebo koza zasýti mliekom koľko hladných krkov a bude to aj zdravé a poučné zároveň.
• Naučme ich šiť. Dajme im látky- nech so skrášlia príbytky aj deti. Veľa krát by nás určite prekvapili svojou zručnosťou a vkusom.
• Chlapcov naučme robiť základné remeslá- budú tak svojím ženám na pomoc aj na prísun peňazí prácou. O remeselníkov je predsa dopyt.

Dať niekomu najesť je málo- treba ho naučiť dopestovať si veci, pripraviť. Iba tak urobíme pre týchto ľudí niečo osožné. Nedávajme peniaze- tie nemotivujú- skôr robia opačnú službu. Pokúsme sa ich naučiť žiť.
Že to nebude podľa ich predstáv ? Skúsme to skĺbiť!
Ak má niekto pocit, že sa to týka určitej menšiny- je na omyle. Týka sa to aj časti majoritného obyvateľstva- ktorá z rôznych dôvodov sa dostala za hranicu chudoby a nevie sa odtiaľ vymotať.

Koľko poľnohospodárskej plochy leží ladom? Naučme ich postarať sa o pôdu a tým pádom aj o obživu.
Nájde sa kopec mudrlantov, ktorí budú hovoriť o diskriminácii. Z jednej, alebo druhej strany. Nech! Ak naučíme ďalšiu generáciu žiť a pracovať- budú potom ich deti schopné sa v budúcnosti postarať o tých, čo nikdy nepracovali. Ak nie- je to strašné a hrozí ekonomicky a spoločenský kolaps.