Disciplína „abstraktnej hrôzy“ : možno len treba preniknúť pod jej desivý povrch.

Matematika je jednou z disciplín, o ktorej možno tvrdiť, že stojí na počiatku stresových prejavov u študentov, je príčinou ich neuvedomovaných úzkostí a iných stavov, ktoré ani oni sami nedokážu definovať. Odborníci z oblasti psychológie a vzdelávania z Univerzity v Cambridge dospeli k záveru, že Spojené kráľovstvo dnes čelí reálnej matematickej kríze, ktorá je viditeľná už od prvých ročníkov počas celého štúdia o mladých Britov. Nepríjemné pocity, návaly úzkosti a obáv počas hodín matematiky vystupujú do popredia u mnohých najmladších, ale i u starších študentov. Často sú napádaní pocitmi strachu, frustrácie a nechuti. Ide o obavu z abstrakcie? O strach z neúspešne vyriešenej rovnice? Ide o nemožnosť dopracovať sa k finálnemu výsledku po minútach značnej koncentrácie, ktorá sa rodí v mysliach atakovaných zvláštnou starosťou z neúspechu?

Podľa odborníka v oblasti francúzskeho národného vzdelávania, Nicolasa Pinela, v jeho krajine ide o problém zapríčinený reformou vzdelávania, ktorá sa udiala v rokoch 1960-1970. Zámerom celého inovatívneho prevedenia bolo nastavenie klasickej výučby tohto fascinujúceho predmetu, ktorej cieľom sa stalo hlboké priblíženie sa k abstrakcii, ktorá je súčasťou matematickej disciplíny. Nanešťastie, práve tento pokus vyvolal množstvo nechcených reakcií vychádzajúcich z úst pobúrených študentov, profesorov a rodičov. Od tejto doby možno badať u žiakov istú prítomnosť úzkostí, ktoré sa spájajú s neschopnosťou vytvárať si abstraktný obraz na úrovni myslenia.

Na rozdiel od väčšiny ostatných predmetov, matematika je totiž charakteristická abstraktným nazeraním do nereálneho; toho, čo je absolútne neforemné, nie konkrétne a tým i častokrát nemožné pre prevedenie do živej existencie. Svet čísel by sme v humanitnom ponímaní mohli prirovnať k svetu filozofie, kde sa narába s pojmami a reflexiami, alebo k poetickej disciplíne, kde sa básnik pohráva s vlastnou predstavivosťou, využíva osobitnú obrazotvornosť a namiesto stanoveného dna, odráža sa od schopnosti vidieť v nereálnom. Iracionálny kontext sa zjavne prejavuje vo viacerých oblastiach. Prečo sa teda jeho hlavný aspekt javí desivejším ako by malo byť jeho poslanie?

Často ráz sa len bojíme oslobodiť predstavivosť.
V prípade matematiky by sme teda mohli vytvoriť určitú analógiu napríklad s filozofickým dielom alebo básňou. Možno totiž ide len o oslobodenie predstavy zo sveta reality a o zasadenie nereálnej podstaty do konkrétneho bytia. Pochopiteľne, ide tiež o proces prehlbovania schopností v numerike, logike a iných oblastiach, no primárny zámer matematiky je budovanie predstavivosti. Skúsme sa povzniesť nad prvotnú obavu, ktorá sa rodí pri nahliadnutí do sveta neznámych. Skúsme prostredníctvom neviazanej predstavy splynúť s číslom ako takým. Panický strach, ktorý sa pri výpočtoch rodí, je totiž veľakrát len neschopnosť ponoriť sa do odlišných hlbín či zámerné popieranie koncentrácie.