Čo možno neviete o dážďovkách

– Predpokladá sa, že existuje až 4 400 druhov dážďoviek.
– Ako dážďovka trávi väčšinu svojho života pod zemou, vŕtaním sa cez pôdu a vytváraním zložitých sietí (ktoré sa môžu rozkladať 2 alebo viac metrov pod povrchom), ich telá sú podobné trubici svalov usporiadanú v dvoch vrstvách. Jedna vrstva vlákien prebieha pozdĺžne a ďalšia je usporiadaná na šírku ako korzet okolo tela. Utiahnutie takéhoto korzetu spôsobuje, že hlava červa sa posúva dopredu. Vlna kontrakcií potom prechádza späť dole po tele, vytláčajúc červa viac dopredu.

– Dážďovky majú pozdĺž tela maličké štetinky, ktoré mu pomáhajú pri zovieraní, a povlak z klzkého hlienu, čo umožňuje červovi prechádzať aj cez najtvrdšiu zem.
– Dážďovky majú tenkú kožu a nemajú žiadnu odolnosť voči ultrafialovému žiareniu slnka, takže denné svetlo môže byť pre ne smrteľné, a zvyčajne sa na povrchu vyskytujú iba v mokrom počasí.

– Dážďovky ukotvujú svoj chvost v dúpäti, a pri akomkoľvek náznaku nebezpečenstva vlezú naspäť pod zem.
– Dážďovky sú hermafrodity. Každý z nich má mužské i ženské pohlavné orgány. Nemôžu však sami seba oplodniť. Musia sa spojiť s iným červom, aby si mohli vymieňať genetický materiál.

– Dážďovky sa navzájom priťahujú vôňou. Ich páriaci rituál zahŕňa dva červy ležiace natiahnuté vedľa seba od hlavy po chvost na povrchu pôdy a výmenu spermií pomocou hlienu, ktorý pokrýva ich telá.
– Dážďovky môžu naklásť až 20 vajec, ktoré sú spojené, aby vytvorili kokón a ktoré môžu prežiť extrémne počasie, ale zvyčajne sa z neho narodí iba jeden jedinec.

– Ak dážďovka stratí jeden koniec svojho tela, môže mu narásť náhradný, avšak ak je rozrezaný na polovicu, zomrie. Nestane sa dvoma novými červami.
– Niektorí záhradníci otrávia dážďovky, aby eliminovali ich trus. To poškodzuje trávnik, zvieratá a vtáky, ktoré jedia červy, viac ako samotnú populáciu dážďoviek.
– Fosilizované červy, podobné dážďovkám, sa našli v skalách starých 600 miliónov rokov.