Detinská móda, či pravdivý názor?

Každý z nás prešiel svojim tínedžerským odbobím. Niekto kľudnejšie, iní búrlivejšie. Záležalo na tom, v akom okruhu ľudí sme vyrastali, s kým sme si rozumeli, koho sme nenávideli, aký sme mali názor na svet okolo nás a v neposlednom rade i na našich záľubách. Človek v tomto období života začína mať pocit, ako keby naraz mohol zo seba dostať všetko, čo doteraz v sebe schovával. Zrazu má pocit, že môže všetko vyjadriť, dokázať a popritom dať o sebe vedieť. Niekto túži dať o sebe vedieť svojimi úspechmi, iní zasa svojou silou a siláckymi rečami a niekto zasa svojimi názormi a sebaprezentovaním.

V takomto veku je človek ešte tak krásne naivný, no určiiý postoj a názor by si mal uchovať. Pokiaľ samozrejme vôbec nejaký mal. Chápem, že čím je človek starší, niektoré veci prehodnotí, predsa už zažil toho viacej. Ale tú podstatu, kvôli ktorej niečo vyjadroval by si mal zobrať zo sebou i do staršieho veku. Len zmeniť postoj a prezentovať ju iným, dospelším spôsobom.

Ako to vlastne bolo v mojom okolí a pubertálnou módou? Mohol som si všimnúť, že populárnym životným štýlom bol hip- hop, techno a pouliční nazi- bitkári. Nechcem sa nikoho dotknúť, no tieto tri veci mi nič nehovorili. Našiel som útek v podobe životného štýlu punk. Dokonale vyjadroval môj názor na svet i spoločnosť okolo mňa. Už od ôsmej triedy som cítil, že spoločnosť ide zlým smerom a je nespravodlivá. A práve pomocou punku som mal príležitosť nájsť štýl, ktorý mi sedel a zároveň dávať najavo nesúhlas. Neskôr som našiel ľudí ako ja, nosili sme číra a strapaté vlasy, nejakú provokačnú nášivku a pritom sme si užili zábavu, ktorú by mi asi mnohí závideli. Drogám som sa však vždy vyhýbal, pretože som uznával heslo, že “ Punk je sloboda a drogy slobodu berú.“

Podstata mojich názorov ide so mnou ďalej, stále mám v niektorých veciach neprispôsobivý postoj, no vyjadrujem to činmi a rečami, už k tomu nepotrebujem nášivku a strapaté vlasy. Prehodnotil som svoj postoj, no nezostal som bez názoru. A ako je to s Vami?