Finančná gramotnosť u mladých

Očakávanie a kariéra mladých sa riadia podľa nepísaných pravidiel, zvlášť v čase, v ktorom žijeme. Prečo? Mnohí tridsiatnici sú dnes vysokoškolsky vyštudovaní na rozdiel od ich rodičov, ktorí majú poväčšine nižšie vzdelanie. Aj tak sa akákoľvek forma kritiky valí na mladých občanov s tým, že nevedia šetriť. Málokto totiž dokáže bývať bez hypotéky alebo sa voziť vo vlastnom aute. Čo sa týka týchto dvoch generácií, zdá sa, že ich stret sa vôbec nekonal alebo sa navzájom absolútne nechápu.

Zamestnanosť
Ľudia žijúci svoj produktívny vek pred osemdesiatym deviatym vidia situáciu v akej sú ich potomkovia s ružovými okuliarmi. Neraz sa stáva, že možnosť cestovania a členstvo v Európskej únii sú ako keby hlavné dôvody, prečo nebyť nezamestnaný alebo sa mať ekonomicky výborne a stabilne. Opak však býva pravdou. Vďaka otvorenému trhu sa mnohé zamestnania vytrácajú alebo sú menej platené, čo uniká „vševediacim“ starkým.

Šetrenie a zase len šetrenie
Doteraz majú dôchodcovia našetrené ešte z čias socializmu, kedy bolo bežným postupom sporenia možné postaviť dom alebo vycestovať. Mladí to majú dnes inak. Veľké životné náklady sú nesporne problémom tých menej zarábajúcich, čiže väčšiny. Prenájom bytových priestorov pre obyčajnú rodinu sa môže spolu s energiami (alebo aj bez nich) vyšplhať až na neľahkých tristo eur. To už je riadna polovica platu, ktorú zarábajú tí šťastnejší. Navyše sú tu náklady na dopravu a v prípade rodín, veľké výdavky do školy a na vzdelanie. Ceny v obchodoch stúpajú, ale kritika voči zarábajúcim ľuďom narastá.

Mimo terča
Neľahkú životnú situáciu sa naši starkí snažia zhodiť na tých, ktorých vidia najčastejšie. Obyčajných a ťažko zarábajúcich ľudí. No pri riešení ekonomických a spoločenských tém by sa mali zamerať na pravú príčinu, a to vedenie štátu tak, ako tomu bolo doposiaľ. Žiaľ, vytúženú lepšiu budúcnosť nedosiahol pre svoje deti nikto. Prečo sa potom neobrátiť na štát?