Počet študentov vysokých škôl v našej zemi klesá

Nedávno sme sa mohli dopočuť nepriaznivú informáciu, ktorá však myslím si, nie je žiadnou novinkou, vlastne skôr očakávaným dôsledkom.
Na Slovensku z roka na rok ubúda počet študentov vysokej školy. Je to smutná štatistika. Síce nevravíme o úmrtí, ale vlastne o našom národnom úpadku a ukážke toho, ako sú naši mladí občania v záujme štátu a inštitúcií na nižších priečkach. Mladí sú nastavajúcou generáciou, no cudzia zem ich uvíta prívetivejšie, než tá ich rodná.

To sa týka docenenia práce a poskytovania pracovných ponúk, ale takisto i možnosti vysokoškolského štúdia. Vysokoškolské štúdium na Slovensku si pýta vysoké poplatky v porovnaní s tým, koľko slovenskí občania zarábajú. V iných, nie tak vzdialených štátoch výjde vysokoškolské štúdium lacnejčie, pričom tam ľudia majú i vyššie príjmy. U nás sú v nejednom prípade dokonca poplatky za štúdium vyššie než príjem za prácu a tým pádom sa štúdium stáva menej realizovateľné, alebo budí v ľuďoch apatiu.

Porovnajme si negatívnu štatistiku, kedy medzi sebou zrovnáme rok 2012 a zásadný zlom od roku 2016. Za tieto štyri roky klesol počet študujúcich na vysokej škole až o 21% /!/ To predsa nie je nejaké kľudné a nepodstané číslo, to je alarmujúci fakt týkajúci sa príležitostí, ktoré tvoria mladý a vzdelaný národ. Bez mladých a vzdelaných ľudí predsa štát nemôže slobodne rásť. Nebudeme mať vzdelaných ľudí, budeme odkázaní na „pomoc“ druhých krajín, ktoré narozdiel od nás, na vzdelanie mladých ľudí myslia, nie len slovne.

Takéto vysoké percento len za dobu štyroch rokov, nad tým sa predsa treba pozastaviť a hľadať príčiny! Následne treba realizovať riešenia.
Preto si myslím, že poplatky za štúdium by mali byť reálnejšie, malo by byť cítiť, že tá škola je tu pre mladých ľudí a ich budúcnosť. Ale som asi naivný, pretože tá naša povaha tkvie v neprajnosti k druhému človeku, ktorý je nám podobný. Radi sa podlizujeme vzdialeným a vplyvnejším, už odjakživa. Túžime po kontrole a dikáte cudzích zdrojov a navzájom sa radi podrážame.

V momentálnom stave, kedy klesá počet mladých a vzdelaných ľudí, nás tak čaká iba budúcnosť ťažných koní, dobytku bez nároku na uvedomenie si svojich práv a bez tvorenia vlastných zdrojov, ktoré by našu krajinu živili.